Martina Mäsiarová

Pred zatmením / A napfogyatkozás előtt / Before the eclipse


6.7.-13.8. 2021


Tibor Szemző

Silverbird and the cyclist


Hipnotikus mozi-koncert vezet be egy zarándok tudós belső világába, időtlenségbe vesző perspektívából. Szemző Tibor nem először foglalkozik Kőrösi Csoma Sándor életével és alakjával. Az előadás a 2006-ban bemutatott, Az élet vendége című film után, ezúttal saját szavai alapján idézi meg Kőrösi Csoma Sándort: a mozi-koncert narratívája arra a beszámolóra épül, amelyeket Csoma bizonyos Kennedy századosnak  írt első tibeti útjáról Indiába visszatérve, miután a Brit hatóságok kémkedés gyanúja miatt tartották fogva. Megszólal Gerard doktor is, a brit orvos, aki a kolostorában kereste fel őt a Himaláyában. A szövegek forrása Duka Tivadar: Life and Works of Alexander Csoma de Körös című könyve, míg a hindu világ Francis Bain varázslatos elbeszéléseiből szűrődik be az előadás egy-egy jelenetébe. A személyes hangvételű, Szemző hangján megszólaló narráció és a film hangjai köré az énekes szólista Kéringer László és hangszeres a szólista Gőz László teremtenek egyedi hangzó világot, amelyek intimitását azok bensőséges, improvizatív jellege adja. Az előadás a filmek-szövegek-zene különleges egységével Idéz meg kelet-nyugati átjárókat, egy időn túli világot.


Szemző Tibor – rendezés, zene, narráció

Gőz László – fúvós hangszerek, élő elektronika

Kéringer László – ének

Szaladják 'Taikyo' István – operatőr

Roskó Gábor, Papp Kása, Kolozsváry Bálint – animációk


https://www.youtube.com/watch?v=nf6Vmfot3I8&t=13s








Hypnotický filmový koncert zavádza do vnútorného sveta pútnického vedca z perspektívy strateného času. Nie je to prvýkrát, čo sa Tibor Szemző zaoberá so životom a postavou Sándora Kőrösiho Csomu. Film o živote  Sándora Kőrösi Csomu s názvom „Hosť života“ bola predstavená v roku 2006, súčasná prednáška evokuje toho významného človeka jeho vlastnými slovami: koncepcia naratívy filmového koncertu je založená na správe, ktorú písal Csoma dôstojníkovi Kennedymu, keď sa vrátil do Indie zo svojej prvej cesty z Tibetu, a britské úrady ho väznili z podozrenia zo špionáže. Vo filme prehovorí aj doktor Gerard, britský lekár, ktorý ho navštívil v jeho kláštore v Himalájach. Zdrojom textov je kniha Tivadara Duku Život a dielo Alexandra Csoma de Kőrösiho, zatiaľ čo do scén predstavenia sú filtrované magické príbehy hinduistického sveta podľa poviedok Francisa Baina. László Kéringer, spevák  a László Gőz, inštrumentalista vytvárajú jedinečný zvukový svet vo filme okolo osobného rozprávania v podaní Tibora Szemzőa, ktorá je vytvorená ich intímnou, improvizačnou povahou. Predstavenie so zvláštnym zjednotením filmu, textov a hudby evokuje v nás prechody mysle „východ – západ“ a svet mimo času.

Tibor Szemző - réžia, hudba, rozprávač

Gőz László - dychové nástroje, živá elektronika

László Kéringer - spev

István 'Taikyo' - kameraman

Gábor Roskó, Kása Papp, Bálint Kolozsváry - animácie

 


Martina Mäsiarová

Pred zatmením

At Home Gallery

6.7.- 13.8.2021


Martina Mäsiarová (*1991, Žilina) v roku 2018 ukončila štúdium na VŠVU na Katedre maľby a iných médií pod vedením prof. Daniela Fischera, neskôr Martina Špirca a Rastislava Podhorského.

Počas štúdia absolvovala niekoľko domácich aj zahraničných stáži a rezidencií (Schaubmarov Mlyn v Pezinku, Írsko, Portugalsko, Nemecko, naposledy Švédsko), vystavovala na Slovensku aj v zahraničí, napr. projekty: hora2 (Nová Synagóga v Žiline, 2019), 1+1+1+1=1 (Galéria Medium 2019),  How to build a nest (ad/ad Project Space, Hannover, Nemecko 2019), Future Perfect Simple Continuous (Slovenské národné múzeum, Bratislava, 2020), Rozhovor s pozorovateľom (Turčianska galéria v Martine, 2021). Venuje sa tiež pedagogike a mimoškolskému vzdelávaniu. 

Tvorba  Martiny Mäsiarovej je postavená na prenose neviditeľného do materiálneho, teda  emocionálnej a spirituálnej skúsenosti do obrazu, gesta, priestoru, zvuku, alebo slova. Jej autorská jedinečnosť spočíva v nenásilnom prepojení tohto vnútorného sveta s tým, čo ho obklopuje a prevyšuje - krajinou a vesmírom. Tieto dva svety sa tu stretávajú ako ústredná téma výstavy.

Autorka tematizuje fyzickú a emocionálnu skúsenosť s krajinou
. Tú pozoruje, dokumentuje, kreslí, fotografuje, nahráva  v celej šírke jej obrazov a emócii. Takmer realistické kresby krajinných fenoménov, efemérnych prírodných dejov až po atmosférické impresie sugestívne kombinuje so zvukovými plochami či textom. Zachytáva prchavé javy a deje ako kuklenie a liahnutie motýľa, padanie snehu, prechod kométy nočnou  oblohou, pozorovanie farby tieňa, ticha...

K dôležitým prvkom výstavy tiež patrí motív slnka a svetla. Ich intenzívnu prítomnosť vníma ako inherentnú súčasť priestoru synagógy. Pohráva sa myšlienkou nelineárneho plynutia času, ktorý sa krúti, vibruje, cyklicky sa vracia späť na začiatok. Výstava bude uvažovaním o čase a priestore, uvažovaním otvoreným všetkým médiám, s dôrazom na ich prepájanie a súznenie, v potrebe a podpore jedného voči druhému.


„človek vchádza dnu a má chuť skloniť hlavu...no zároveň mu to nedá a pohľad sa snaží obsiahnuť celý priestor, uvidieť ho všetok– naraz... miesto, kde sa stretáva čas. je nelineárny. krúti sa, vrtí, chveje, vibruje, odchádza a vracia sa späť na začiatok... prúdi svetlom, je v múroch, je vo farbách, je v tichu. kde tieň je rovnako prítomný ako svetlo. Svetlo, ktoré prichádza zvonku, zďaleka, sa mieša so svetlom vnútorným, vlastným svetlom miesta.

zvuk svetla. zvuk ticha. . to ticho má vlastnú farbu, tiene majú vlastné svetlo. Je nejaký rozdiel medzi tichom a mlčaním?

cyklický pohyb, cyklickosť času, hmoty, priestoru, kruh ako nekonečný pohyb – tam a späť. koniec je nový začiatok. návrat. špirála. ako to asi vyzerá vnútri lastúry? má začiatok a koniec? má tento koniec farbu? krúti sa dokola, bez konca...čo je to zakukliť sa- vytvoriť si kuklu okolo vlastného tela? je to ako vytvoriť si úkryt, ktorý dokonale sedí, bez medzery, bez prázdneho priestoru. vlastným pohybom, vychádzajúcim zvnútra von. mesiac na svojej obežnej dráhe v určitom okamihu stretáva slnko a nastane zatmenie.......ich úplné prekrytie trvá len kratučký okamih, no svet predtým a potom už nie je ten istý. slnko je polmesiac a jeho svetlo má rovnaký tvar.

kométa. znovu a znovu a znovu sa opakovane vracia, pravidelne, s absolútnou presnosťou. jej chvost je stopa, dotyk s oblohou. ľad a prach a kameň. kameň. kameň a svetlo. a sme zase na začiatku

a kto je to pozorovateľ, a čo je to pozorovať?

čakať“



predstavujem si že sa zobudím

a v ústach mám kameň

inokedy zaspávam a mám ho za očami

len tak

hocikedy

alebo sa prebudím a je v miestnosti. so mnou

vypĺňa všetok priestor, celý objem

prejdem okolo neho, len keď sa tesne okolo neho pretiahnem