Tibor Szemző

Silverbird and the cyclist


Hipnotikus mozi-koncert vezet be egy zarándok tudós belső világába, időtlenségbe vesző perspektívából. Szemző Tibor nem először foglalkozik Kőrösi Csoma Sándor életével és alakjával. Az előadás a 2006-ban bemutatott, Az élet vendége című film után, ezúttal saját szavai alapján idézi meg Kőrösi Csoma Sándort: a mozi-koncert narratívája arra a beszámolóra épül, amelyeket Csoma bizonyos Kennedy századosnak  írt első tibeti útjáról Indiába visszatérve, miután a Brit hatóságok kémkedés gyanúja miatt tartották fogva. Megszólal Gerard doktor is, a brit orvos, aki a kolostorában kereste fel őt a Himaláyában. A szövegek forrása Duka Tivadar: Life and Works of Alexander Csoma de Körös című könyve, míg a hindu világ Francis Bain varázslatos elbeszéléseiből szűrődik be az előadás egy-egy jelenetébe. A személyes hangvételű, Szemző hangján megszólaló narráció és a film hangjai köré az énekes szólista Kéringer László és hangszeres a szólista Gőz László teremtenek egyedi hangzó világot, amelyek intimitását azok bensőséges, improvizatív jellege adja. Az előadás a filmek-szövegek-zene különleges egységével Idéz meg kelet-nyugati átjárókat, egy időn túli világot.

Szemző Tibor – rendezés, zene, narráció

Gőz László – fúvós hangszerek, élő elektronika


Kéringer László – ének

Szaladják 'Taikyo' István – operatőr

Roskó Gábor, Papp Kása, Kolozsváry Bálint – animációk


https://www.youtube.com/watch?v=nf6Vmfot3I8&t=13s








Hypnotický filmový koncert zavádza do vnútorného sveta pútnického vedca z perspektívy strateného času. Nie je to prvýkrát, čo sa Tibor Szemző zaoberá so životom a postavou Sándora Kőrösiho Csomu. Film o živote  Sándora Kőrösi Csomu s názvom „Hosť života“ bola predstavená v roku 2006, súčasná prednáška evokuje toho významného človeka jeho vlastnými slovami: koncepcia naratívy filmového koncertu je založená na správe, ktorú písal Csoma dôstojníkovi Kennedymu, keď sa vrátil do Indie zo svojej prvej cesty z Tibetu, a britské úrady ho väznili z podozrenia zo špionáže. Vo filme prehovorí aj doktor Gerard, britský lekár, ktorý ho navštívil v jeho kláštore v Himalájach. Zdrojom textov je kniha Tivadara Duku Život a dielo Alexandra Csoma de Kőrösiho, zatiaľ čo do scén predstavenia sú filtrované magické príbehy hinduistického sveta podľa poviedok Francisa Baina. László Kéringer, spevák  a László Gőz, inštrumentalista vytvárajú jedinečný zvukový svet vo filme okolo osobného rozprávania v podaní Tibora Szemzőa, ktorá je vytvorená ich intímnou, improvizačnou povahou. Predstavenie so zvláštnym zjednotením filmu, textov a hudby evokuje v nás prechody mysle „východ – západ“ a svet mimo času.

Tibor Szemző - réžia, hudba, rozprávač

Gőz László - dychové nástroje, živá elektronika

László Kéringer - spev

István 'Taikyo' - kameraman

Gábor Roskó, Kása Papp, Bálint Kolozsváry - animácie


Kristián Németh

The Missing Column

At Home Gallery

16.10.-2.11.2021


“it is like a song in the wind

the missing column

the missing rhyme”


- that is how I would try

to grasp

all the contents

which are so dense


and what kristian says?

“that is all. nothing else”




Na úrovni imaginárneho oplýva nebytie veľkou silou. Ničota, ktorá evokuje rúcanie a vzbudzuje úzkosť nám však v protiklade umožňuje pocítiť skúsenosť bytia. V ľavom stĺporadí portálu v interiéri šamorínskej synagógy novoapsidiálneho typu z roku 1912 chýba stĺp. Na jeho mieste nie je nič. Nosný architektonický prvok absentuje. Absencia je pociťovaná v aktuálnom momente. Jej dôsledkom môžu byť pocity zúfalstva, nádeje, tragickej hrôzy, nostalgickej ľútosti, neistoty, záhady, uľahčenia. Definitívna absencia môže byť sprevádzaná nádejami, obavami, čakaním, ktorých márnosť vyjaví čas.


„To je všetko. Nič viac.“, opakovane sa vyjadril Kristián Németh (1983) na margo pripravovanej výstavy The Missing Column/Chýbajúci stĺp v preňho dôverne známom prostredí šamorínskej synagógy, keď mi približoval svoje úvahy a vysvetľoval zámery inštalácie. Možno ho samého prekvapila radikálna výrazová redukcia jeho výpovede, ako aj istota a paradoxne určitá ľahkosť prístupu, v jeho tvorivých procesoch skôr vzácna. Iniciačným a inšpiračným zdrojom bolo práve nič na mieste, kde mal stáť pilier, jeho absencia, ktorá je v kontexte jeho primárnej funkcie zarážajúca až iritujúca. Tento moment v autorovi po uvedomení si ho počas inštalácie posledného projektu v synagóge (2019) zanechal dojem, ktorý sa rozhodol spracovať v aktuálnej výstave. Najmä po tom, ako sa náhodne našiel fragment stĺpu - jeho hlavica. Zmiznutá tak ostala iba pilierová časť, ktorá ju niesla.


Inštalácia pozostáva z červeného kobercového podkladu a keramického odliatku nájdenej hlavice. Ten, hoci autenticky kopíruje svoju predlohu, je o 14% menší oproti originálu, čo vyplýva z technologických procesov vypaľovania porcelánových objektov. Spracovanie je sofistikované, plné náznakov, voči divákovi nekompromisné a zo strany autora definitívne. De facto sochárska inštalácia v intímnom dialógu s priestorom je napriek minimálnej forme esenciou všetkých doterajších autorových postupov na časovej osi jeho tvorby. Tie sa menili na škále od väčšej či menšej popisnosti smerom k abstraktnejším, alebo v rámci interpretačných možností obsahov rozvetvenejším formám.


Tvorba Kristiána Németha má niekoľko konštánt, ktorých je inštalácia The Missing Column/Chýbajúci stĺp súbehom. Z hľadiska obsahov možno ako dominujúci prvok vnímať reflexiu vzťahov na všetkých úrovniach: medziľudských, ale i vzťahov človeka k svetu, náboženstvu, politike, histórii a jej aspektom v rôznych kontextoch. Cez to všetko však prednostne skúma vzťah seba samého k zmienenému, hľadajúc a nachádzajúc cestu k dôležitým skutočnostiam s bezprostredným dosahom na osobnú realitu. Významovú rovinu výpovedí akcentuje voľbou materiálu, ktorá je dôležitou súčasťou naratívu. Pod vplyvom skutočnosti, aké sú zmienené vzťahy/väzby krehké, volí nezriedka matérie, ktoré samotné sú fragilné pre svoje charakteristiky a zároveň tak symbolizujú zraniteľnosť a citlivosť, ako krištáľ, jemné tkaniny, alebo v danom prípade porcelán.


Jeho skúsenosť s týmto materiálom je nová. Kristián málokedy identicky opakuje preverené a zaužívané postupy, aj keď cez jednotlivé projekty viac či menej programovo dlhodobo buduje autorský vokabulár, nachádza vlastný symbolický jazyk, vytvárajúc postupne svoju ikonografiu, pracujúc zakaždým s celým rezervoárom vrstiev. No tieto konštanty, na ktorých zároveň stojí jeho už neochvejný umelecký rukopis neustále aktualizuje a posúva. Jeho tvorba tak predstavuje súvislú reťaz, ktorá je napriek krehkosti voľby materiálov vo výstupoch pevná a koncentrovanému pozorovateľovi poskytuje stabilný navigačný systém v jej čítaní vo vývoji a čase. Materiálna forma sa vždy snúbi s ideou, ktorú chce tlmočiť, čo je jedna z charakteristík, sprevádzajúcich definíciu neumelo pôsobiacej alegórie, ktorá prostredníctvom hmoty a fazóny komunikuje myšlienku.


Z hľadiska spôsobu mediácie obsahov sú dôležitými aspektmi tvorby Kristiána Németha práve zmienená alegória a symbolika. Ani v prípade The Missing Column/Chýbajúci stĺp tomu nie je inak - symbolika, ktorú tu zohráva stĺp ako nosný prvok, jeho hlavica, stratená a nájdená, odliata do monochromaticky bieleho porcelánu v kontexte historicky, religiózne i geopoliticky veľmi špecificky definovaného priestoru je zjavná. Jeho tvorbou sa však prepletá aj alegorický moment. V minulosti bola alegória často odmietaná pre jej spojenie s klasicistickým umením, chladom, neživotnosťou. Autor s ňou pracuje súčasným spôsobom. Jeho projekty pôsobia vo výsledku klasicisticky dokonale a až chladne pokojne, čo poukazuje na jeho majstrovstvo v zmysle, že naliehavé celospoločenské témy, ktoré reflektuje, za normálnych okolností často kontroverzného charakteru s explozívnym potenciálom, dokáže vo výstupe podať až so znepokojivým kľudom, „tichou“ dôstojnosťou, nehybnosťou, priam noblesou a akoby „zamrznuté“ v čase, navyše s nespochybniteľnými estetickými kvalitami. Hermeticky, kriticky, jasne, precízne, pričom je osobný i neosobný zároveň, čo utvára príťažlivú ambivalenciu jeho autorského uvažovania. Perfekcionizmus vo výraze je navyše vlastný Kristiánovej povahe a vychádza z jeho osobnostných predispozícií, o čo je znateľne autentickejší.


Z hľadiska formálnych postupov je preňho príznačný vzťah k priestoru a architektúre. Pracuje s nimi s vysokou mierou citlivosti, s konečným výstupom sú v symbióze. Je zjavné, ako veľmi ho zaujímajú pôdorysné riešenia a kompozície, čo možno vnímať opäť naprieč celým spektrom jeho autorských vyjadrení. Repetitívne pracuje v rôznych formách aj s architektonickými prvkami, ako je práve stĺp, objavujúci sa už v predošlých autorových projektoch, alebo kladenie menších, významovo nosných objektov, ktoré sú súčasťou celku diela/projektu na zem, v akcentácii priestorových vzťahov, prezentujúc zároveň výraznú afinitu k sochárskemu uvažovaniu.



-Lucia Gavulová


August-October

Patrik Kovačovský, Marcin Berdyszak -


2001 Projekt pre Synagógu v Šamoríne s pracovným názvom „ 2001“ nadväzuje na spoločnú výstavu z obdobia kooperácie slovenského výtvarníka Patrika Kovačovského a známeho českého umelca Petra Nikla. V Kovačovského tvorbe je princíp medzinárodnej spolupráce a komunikácie dôležitou konceptuálnou zložkou. Vytvárajú sa tak dvojice, alebo skupiny autorov, ktoré navzájom spolupracujú na výstavách a projektoch v určitom časovom období. V súčasnosti na základe aktívnej niekoľkoročnej spolupráce s Poľským Umelcom a aktivistom Marcinom Berdyszakom, vzniklo niekoľko náročných veľkých výstav. Prezentované boli v známych Poľských a Slovenských galériách a samozrejme aj mimo tohto zámerne determinovaného medzinárodného teritória, napríklad výstava v UP-Gallery v Berlíne. Aj projekt pre Šamorínsku synagógu (At Home Gallery) je založený na hore spomenutom princípe spolupráce a bude prezentáciou dvojice autorov. október-november


                                                                              

upcoming exhibition:

Perspektíva Adam Šakový vo svojej tvorbe dlhodobo pracuje s tematikou prijímania a vyhodnocovania vizuálnych informácií, vytvára obrazové pasce a zahráva sa diváckou percepciou. V pripravovanom miestošpecifickom výstavnom projekte pre At Home Gallery bude reagovať na konkrétnu historickú danosť synagógy, ktorá definovala postavenie ľudí a ich hierarchizáciu na základe pohlavia – hlavný priestor architektúry bol určený primárne mužom a ženy mohli sledovať zvyšok celého diania z vyvýšeného balkóna. Autor v galérii vytvorí monumentálnu maliarsko-svetelnú projekciu, ktorá sa bude odohrávať v hlavnom priestore synagógy, avšak jediné miesto pre pozorovanie výjavu bude vyvýšený balkón. Publikum, bez rozdielu pohlavia, tak bude smerované na sekundárny priestor. Formou inštalácie autor reaguje na tematiku uhla pohľadu, ktorý bol a stále je určovaný rôznymi autoritami a spoločenskými dohovormi.


 


Martina Mäsiarová

Pred zatmením

At Home Gallery

6.7.- 13.8.2021


Martina Mäsiarová (*1991, Žilina) v roku 2018 ukončila štúdium na VŠVU na Katedre maľby a iných médií pod vedením prof. Daniela Fischera, neskôr Martina Špirca a Rastislava Podhorského.

Počas štúdia absolvovala niekoľko domácich aj zahraničných stáži a rezidencií (Schaubmarov Mlyn v Pezinku, Írsko, Portugalsko, Nemecko, naposledy Švédsko), vystavovala na Slovensku aj v zahraničí, napr. projekty: hora2 (Nová Synagóga v Žiline, 2019), 1+1+1+1=1 (Galéria Medium 2019),  How to build a nest (ad/ad Project Space, Hannover, Nemecko 2019), Future Perfect Simple Continuous (Slovenské národné múzeum, Bratislava, 2020), Rozhovor s pozorovateľom (Turčianska galéria v Martine, 2021). Venuje sa tiež pedagogike a mimoškolskému vzdelávaniu. 

Tvorba  Martiny Mäsiarovej je postavená na prenose neviditeľného do materiálneho, teda  emocionálnej a spirituálnej skúsenosti do obrazu, gesta, priestoru, zvuku, alebo slova. Jej autorská jedinečnosť spočíva v nenásilnom prepojení tohto vnútorného sveta s tým, čo ho obklopuje a prevyšuje - krajinou a vesmírom. Tieto dva svety sa tu stretávajú ako ústredná téma výstavy.

Autorka tematizuje fyzickú a emocionálnu skúsenosť s krajino. Tú pozoruje, dokumentuje, kreslí, fotografuje, nahráva  v celej šírke jej obrazov a emócii. Takmer realistické kresby krajinných fenoménov, efemérnych prírodných dejov až po atmosférické impresie sugestívne kombinuje so zvukovými plochami či textom. Zachytáva prchavé javy a deje ako kuklenie a liahnutie motýľa, padanie snehu, prechod kométy nočnou  oblohou, pozorovanie farby tieňa, ticha...

K dôležitým prvkom výstavy tiež patrí motív slnka a svetla. Ich intenzívnu prítomnosť vníma ako inherentnú súčasť priestoru synagógy. Pohráva sa myšlienkou nelineárneho plynutia času, ktorý sa krúti, vibruje, cyklicky sa vracia späť na začiatok. Výstava bude uvažovaním o čase a priestore, uvažovaním otvoreným všetkým médiám, s dôrazom na ich prepájanie a súznenie, v potrebe a podpore jedného voči druhému.


„človek vchádza dnu a má chuť skloniť hlavu...no zároveň mu to nedá a pohľad sa snaží obsiahnuť celý priestor, uvidieť ho všetok– naraz... miesto, kde sa stretáva čas. je nelineárny. krúti sa, vrtí, chveje, vibruje, odchádza a vracia sa späť na začiatok... prúdi svetlom, je v múroch, je vo farbách, je v tichu. kde tieň je rovnako prítomný ako svetlo. Svetlo, ktoré prichádza zvonku, zďaleka, sa mieša so svetlom vnútorným, vlastným svetlom miesta.

zvuk svetla. zvuk ticha. . to ticho má vlastnú farbu, tiene majú vlastné svetlo. Je nejaký rozdiel medzi tichom a mlčaním?

cyklický pohyb, cyklickosť času, hmoty, priestoru, kruh ako nekonečný pohyb – tam a späť. koniec je nový začiatok. návrat. špirála. ako to asi vyzerá vnútri lastúry? má začiatok a koniec? má tento koniec farbu? krúti sa dokola, bez konca...čo je to zakukliť sa- vytvoriť si kuklu okolo vlastného tela? je to ako vytvoriť si úkryt, ktorý dokonale sedí, bez medzery, bez prázdneho priestoru. vlastným pohybom, vychádzajúcim zvnútra von. mesiac na svojej obežnej dráhe v určitom okamihu stretáva slnko a nastane zatmenie.......ich úplné prekrytie trvá len kratučký okamih, no svet predtým a potom už nie je ten istý. slnko je polmesiac a jeho svetlo má rovnaký tvar.

kométa. znovu a znovu a znovu sa opakovane vracia, pravidelne, s absolútnou presnosťou. jej chvost je stopa, dotyk s oblohou. ľad a prach a kameň. kameň. kameň a svetlo. a sme zase na začiatku

a kto je to pozorovateľ, a čo je to pozorovať?

čakať“



predstavujem si že sa zobudím

a v ústach mám kameň

inokedy zaspávam a mám ho za očami

len tak

hocikedy

alebo sa prebudím a je v miestnosti. so mnou

vypĺňa všetok priestor, celý objem

prejdem okolo neho, len keď sa tesne okolo neho pretiahnem





April-June

András Cséfalvay -

András Cséfalvay Automated messiah artificial peace 2222 Mechanical joints buzz, rhythmic machine roar forms a kind of basic rhythm. We are witnessing a strange ritual, robotic bodies swaying, worshipping. Empty gestures, learned gestures? Routine operations? Lost meaning? Or is the fusion of existing religions a new spirituality found in a universal web? We are in 2222, the landscape is filled with a central artificial intelligence nurtured and trained on human purposes and activities. Although it has its own infrastructure (mechanical bodies), it also inhabits human residences as a shred of human memory. In the process of learning fueled by human culture, this intelligence found several useful and effective techniques. It was unable to decipher the principle of their operation but they became part of its arsenal. By averaging these, a choreography was created, a culture without a culture. The new messiah brings peace to Jerusalem. It crumbles the divisive and distinctive features of culture and creates averaged serenity. As painful as it is to admit this, culture is always a war. Only fragments of movement remain. Not knowing to whom the machines are praying but somehow it works. The work is also on display at At Home Gallery, with the digitized synagogue becoming the scene for the future..