At Home Gallery 2023
………..
III.-IV.2023
Kirsten Jäschke (GER) - artist-in residence
https://www.kirstenjaeschke.de/
Výstava v synagóge je pre umelca príležitosťou výtvarne pracovať s hexagramom ako ornamentom a jeho rôznymi interpretáciami v rôznych kultúrach a dobách. Na tento účel ukáže inštaláciu ornamentálne štruktúrovaných segmentov porcelánu umiestnených na podlahe, ktoré sa akoby nekonečne rozprestierajú v priestore. Vzor je založený na šesťcípej hviezde. Umelecké dielo divákovi pripomína pôvodný účel synagógy, ale zároveň evokuje silu spoločného symbolu existujúceho v rôznych náboženstvách.
……….
V-VI. 2023
Josef Baier (AT)
HearCurves -
Dielo Josefa Baiera HearCurves zahŕňa formu, pohyb a zvuk v inštalácii, ktorá rezonuje v priestore s využitím celej škály zmyslov.
Štrnásť valcových kyvadiel je usporiadaných v rôznych dĺžkach a upevnených na stúpajúcej odpaľovacej rampe. Naraz sa uvoľnia a synchronizované kyvadla sa vykývnu na voľne zavesenej sedemmetrovej osi späť v smere ich pôvodnej pokojovej polohy. Znie akord 14 nôt, keď klavírne kladivá udierajú do jemne vyladených zvukových trubíc zavesených na hliníkovej koľajnici stúpajúcej uprostred priestoru. Zdá sa, že kyvadla kreslia veľkú krivku vo vzduchu, keď sa hojdajú, ale ako pokračujú v hojdaní, strácajú svoju synchronicitu a začínajú kresliť menšie krivky a oscilujúce čiary v rôznych vzoroch. Súčasne sa akord rozpadá na jednotlivé tóny, ktoré udierajú v rôznych časoch. Na chvíľu sa zdá, že sa všetko rozplynie vo vizuálnom a akustickom chaose, no vzápätí sa prvky opäť začnú aranžovať do citeľných arpeggií a kriviek, až napokon končia v priamej línii s jediným úderným akordom. Po 2 a pol hodinách sa kinetická energia zariadenia spotrebuje a všetko sa úplne zastaví.
Dielo je esteticky a akusticky pútavé, pretože lietajúce kyvadla kreslia čiary a bodky, ktoré sa akoby étericky vznášajú v priestore, a zvuky pripomínajúce zvony robia pohyby bohato počuteľné. Prostredníctvom týchto hmatateľných zmyslových zážitkov dostávajú prírodné zákony a javy trojrozmernú podobu a divák je pozvaný uvažovať o hlbších konceptoch, neustále sa meniacej povahe a konečnosti ľudského stavu.
………
VI.-VIII. 2023
Sheri Wills & John Schettino (USA) - artist-in residence
http://sheriwills.net http://johnschettino.com
Assembly 2
Zvuk (31-minútová zvuková slučka) Projekt umelcov Sheri Wills a John Schettino, Assembly - Poskladať je súčasťou prebiehajúcej kolaboratívnej série zameranej na akty budovania, skladania a zostavovania. Inštalácia kombinuje vrstvy svetla, línií a bežných stavebných materiálov, vďaka nim vytvára vrstvenú panoramu – krajinku zahliadnutých scén a vpísaných stôp. Rozvíjajúce sa snímky sú fugitívne, ale naliehavé a naznačujú momenty, ktoré sa stratili, vymazali alebo pochovali, naliehavo pôsobia na pamäť aby sa zabránilo zmiznutiu. Konštrukcia je proces s otvoreným koncom, ktorý sa neustále mení, pretože publikum sa kreslí spolu s dielom pod neustálym pozorovaním. Pred štyrmi rokmi v 14. apríla 2018, sme sa tu v synagóge zišli pri otvorení inštalácie Sheri Willsa “Čo si pamätá svetlo?”. Pri tej príležitosti spievali Juraj Turtev a Marta Galbáčová. Vtedy sa slnečné svetlo spojilo s videom, speváci spájali svoj svoj talent a hudobnú citlivosť, aby improvizovaním podali predstavenie, pozoruhodný výkon. Práve zvukový záznam z ich vtedajšieho vystúpenia sa stáva východiskovým bodom pre zvuk v Assembly - Zhromaždení Na základe inštrukcií amerického experimentálneho skladateľa Alvina Luciera, I am Sitting in Room (1969), hrala Sheri vo svojom ateliéri v USA nahrávku predstavenia Juraja a Marty a potom túto nahrávku znova zaznamenala a tento proces zopakovala osemnásťkrát. * Každá nahrávka sa následne tvarovala a pretvárala podľa konkrétnych rezonancií miestnosti a nové zvuky sa začleňovali do následných nahrávok, ako je napríklad spev vtákov alebo prechádzanie motocyklov alebo kovové rolety, ktoré sa trblietajú z rachotenia basov. V určitom okamihu 30-minútovej skladby sa generačný rozpad stáva silnejším ako pôvodná melódia. Táto skladba hovorí o tom, čo všetko sa stratí opakovaným rozprávaním, tak ako aj o neustálej ozvene minulých hlasov, ktoré nás neustále obklopujú, čo môže znieť ako „biely šum“. Podobne ako zvuk, aj 4-kanálové video využíva opakovanie, vrstvenie, akumuláciu a artefakty, ktoré sú výsledkom vytvárania snímok, opakovaných spomienok a foriem, ktoré z tohto diela vychádzajú alebo sú z neho vyťažené. Inštalácia diela a zapojenie umenia a publika sú kontextom a základom prebiehajúceho projektu výstavby. Začína poskytovať kontext na nájdenie významu. Podobne aj to, ako prežívame a rozumieme veciam, je kontextualizované mierkou; ľudia sú malé škvrny vo vesmíre, ale obri v porovnaní so svetom pod mikroskopom. Keď robíme umenie, budujeme spôsoby, ako pomôcť vidieť v rôznych mierkach a rozšíriť naše obmedzené chápanie života. Filozofi dvadsiateho storočia (napríklad Gilles Deleuze) videli kino ako metaforu mysle - v tom, ako budujeme príbehy a vytvárame zmysel pomocou pohyblivých obrazov. Blikajúce svetlo a tieň definovali svet pre imaginárnych obyvateľov Platónovho podobenstva o Jaskyni; a akýkoľvek súdržný svetový pohľad je koláž, komplikovaná mentálna konštrukcia. Podobne ako pohľad na svet, aj snímky v Zhromaždení sú neustále v hre, keď sa zviditeľní väčší obraz, zdá sa, že niečo aj zmizne, ako keby to bola celoživotná snaha zostať otvorní jasnému videniu. * V židovskej tradícii numerológie je číslo 18 hodnotou hebrejských písmen chet a yod, ktoré spolu hláskujú slovo chai: life - život.
………..
VIII-IX. 2023
Alison Safford (USA) - artist-in residence
Installation
Alison Safford pokračuje v skúmaní vzťahov medzi telami – ľudskými, nebeskými a pozemskými – keď sa zbližujú, zrážajú, odchádzajú alebo sa znovu spájajú prostredníctvom náhodných alebo cyklických udalostí, prípadov migrácie a úmrtnosti a orientácií na miesto a priestor. Kombinuje vyrezávané objekty a pohyblivé obrázky s technológiou, aby vytvorila interaktívny zážitok a vzťah s divákom. Nevšedným a vtipným umiestnením predmetov, pohybu, obrazu a zvuku je divák pozvaný, aby sa znovu pozrel na svoje zmysly, telo a pohľady. Skúma zložitosti a zdanlivé rozpory s úmyslom zasiahnuť diváka na cerebrálnej aj zmyslovej úrovni.
.............
IX-X.2023
Requiem pre mariupol (pracovný názov)
Denise Hawrysio & John Wynne (UK-CA) - artist-in residence
http://hawrysio.com/ http://www.phonographies.org/2011/10/30/denise-hawrysio-john-wynne/
Mojím zámerom je spolupracovať so zvukovým umelcom Johnom Wynnom smerom k inštalácii špecifickej pre danú lokalitu s trojitým projekciou videa a interaktívnym zvukom. Práca má byť gestom spomienky pre tých, ktorí zomreli v Mariupole, ako aj širšie pre všetkých, ktorí zomreli v nezmyselnom konflikte na Ukrajine.
Od začiatku vojny som hľadal spôsoby, ako reagovať na zverstvá na Ukrajine, ťažká úloha voči genocíde: ako ukrajinský kultúrny historik Vasyl Cherepanyn uviedol, že Ukrajina je „pod nulovou nulom“. V poslednom desaťročí som oživil svoje vlastné rodinné spojenia s touto krajinou: Vojna odhalila stopu medzigeneračnej traumy, ktorá je už dlho prítomná v mojom živote. Predchádzajúce generácie mojej rodiny sa vedome dištancovali od našich príbuzných na Ukrajine kvôli traumatickým okolnostiam, ktoré ich viedli k utieknutiu do Kanady začiatkom 20. storočia, a potrebe opustiť túto tragickú históriu. Vyrastal som so svojou ukrajinskou babičkou a počul som jej príbehy, čo čiastočne vysvetľuje pocit straty a „niečo v poriadku“, ktorý bol vždy súčasťou mojej praxe. V rámci výskumu tohto projektu navštívim príbuzných, ktorí teraz žijú v Slovensku.
V roku 2021 som urobil medzery v pretrvávajúcom Hiss, cesta cez krajinu, zvukovo aj vizuálne, ktorá bola prijatá na experimentoch 2021 na festivale kina v USA. Tento vizuálny experiment som ďalej vyvinul počas neformálneho rezidencie vo Švajčiarsku v lete 2020 a pracoval som s kanadským zvukovým umelcom Johnom Wynnom na výrobe Linescio. Kombináciou experimentálnej hudby a ručnej teleskopickej šošovky sa toto video hrá s radikálne diskontinuálnymi, takmer halucinogénnymi snímkami, ktoré postupne odhaľujú prvotný rozmer pre svet okolo nás. Linescio sa venuje inšpiratívnej žene, s ktorou som sa stretol vo švajčiarskych Alpách, ktoré neskôr zomreli: jeho použitie zvuku, textu, pohybu a sklzu do a výsubu zaostrenia prináša pocit zmiznutia a nestálosti.
Tieto videá spája scény vznešenej prírody so niekedy zlovestným soundtrackom, ktorý nám pripomína spoločnú existenciu nebezpečenstva a krásy, ktorá sa koná v akejsi kognitívnej disonancii. Bez verbálneho rozprávania sa film snaží vytiahnuť diváka zo zmyslu „obyčajného“ smerom k „priesvitnému obyčajnému“ (Vincent Lloyd), transformačným hnutím. Text na začiatku filmu funguje, aby uznal pamätný aspekt diela, pričom práca bola aktom spomienky. Tento prístup a vyšetrovacia línia nie je pre moju prácu nový a možno ho vidieť aj v mojej ranej práci, 329 Main Street, ktorá má tiež soundtrack, ktorý zložil John Wynne.
Moje nedávne video práce ma inšpirovalo k ďalšiemu skúmaniu tvorivého potenciálu jednoduchých príloh pre domácich majstrov k fotoaparátu a rozšíriť tieto prieskumy experimentovaním s infračervenými snímkami. Infračervené snímky sú samozrejme redolentné vo vojenských operáciách, ale plánujem podvrhnúť technológiu poetických koncov. Neprioxovaná štruktúra práce bude odrážať fragmentáciu pamäte spôsobenej náhlou vojnou, ako opísal prezident Zelensky v jednom z prvých dní vojny začiatkom roku 2022.
Navrhujem ďalej rozvíjať túto metodiku s cieľom vytvoriť novú prácu s viacerými projekciami s názvom Requiem pre Mariupol. Bude to reakcia na vojnu na Ukrajine a gesto spomienky.
Okrem mojej vlastnej histórie inštalácie špecifickej pre danú lokalitu vo vizuálnej ríši prinesie spoločnosť John rozsiahle skúsenosti s prácou so zvukom v kontextoch špecifických pre lokality a jeho najnovších experimentov s mapovaním projekcie a interaktívnym zvukom. Používa projekčné mapovanie - zvyčajne spojené s rozsiahlym Son Et Lumière okuliare - experimentálnejšími a intímnym spôsobom, využívajúc jeho interaktívne schopnosti pomocou zvuku (nahrávanie huslí a poľného) a premietajúc na objekty, ako aj architektonické formy. Zvuk, obrázky a text sa budú používať ako sochárske materiály v reakcii na priestor galérie, ako aj na kontext vojny na Ukrajine.
Requiem for Mariupol (working title)
Denise Hawrysio and John Wynne (UK-CA) - artist-in residence
My intention is to work with sound artist John Wynne towards a site-specific installation with triple video projection and interactive sound. The work is intended to be a gesture of remembrance for those who died in Mariupol, as well as more broadly for all who have died in the senseless conflict in Ukraine.
Since the war began, I have been searching for ways to respond to the atrocities in Ukraine, a difficult task in the face of genocide: as Ukrainian cultural historian Vasyl Cherepanyn said Ukraine is “below ground zero”. In the last decade I have revived my own family connections to that country: the war has revealed a trace of intergenerational trauma that has long been present in my life. Previous generations of my family consciously distanced themselves from our relatives in Ukraine because of the traumatic circumstances that led them to flee to Canada early in the 20th Century, and the need to leave that tragic history behind. I grew up with my Ukrainian grandmother and heard her stories, which partly explains the sense of loss and “something amiss” that has always been part of my practice. As part of the research for this project, I will visit relatives now living in Slovakia.
In 2021 I made Gaps in the Persistent Hiss, a journey through landscape, both sonically and visually, which was accepted at the 2021 Experiments in Cinema festival in the US. I developed this visual experimentation further during an informal residency in Switzerland during the summer of 2020 and worked with Canadian sound artist John Wynne to produce Linescio. Through the combination of experimental music and a hand-held telescopic lens, this video plays with radically discontinuous, almost hallucinogenic imagery, gradually revealing a primordial dimension to the world around us. Linescio is dedicated to an inspirational woman I met in the Swiss Alps who later died: its use of sound, text, movement, and slippage in and out focus conveys a sense of disappearance and impermanence.
These videos juxtapose scenes of sublime nature with a sometimes ominous soundtrack that reminds us of the co-existence of danger and beauty held in a kind of cognitive dissonance. Without verbal narration, the film works to pull the viewer out of the sense of the “ordinary” towards the “translucent ordinary” (Vincent Lloyd), a transformative movement. The text at the beginning of the film functions to acknowledge the memorial aspect of the work, the work being an act of remembrance. This approach and line of enquiry is not new to my work, and can also be seen in my early work, 329 Main Street, which also has a soundtrack composed by John Wynne.
My recent video work has inspired me to further explore the creative potential of simple DIY attachments to the camera, and to extend these explorations by experimenting with infrared imagery. Infrared imagery is redolent of military operations, of course, but I plan to subvert the technology for poetic ends. The disjointed structure of the work will reflect the fragmentation of memory caused by the suddenness of this war, as described by President Zelensky on one of the first days of the war in early 2022.
I propose to further develop this methodology in order to make a new multi-projection work entitled Requiem for Mariupol. It will be a response to the war in Ukraine and a gesture of remembrance.
In addition to my own history of site-specific installation in the visual realm, John will bring to the project his extensive experience of working with sound in site-specific contexts and his more recent experiments with projection mapping and interactive sound. He uses projection mapping - usually associated with large-scale son et lumière spectacles - in more experimental and intimate ways, exploiting its interactive capabilities using sound (violin and field recording), and projecting onto objects as well as architectural forms. Sound, images and text will be used as sculptural materials in response to the gallery space as well as to the context of the war in Ukraine.
……….
X.-XI. 2023
IN SITU (SK)
globalocal
ARADSKÝ Richard, FERDICS Béla, FUNCZIK Norbert, GYENES Gábor, FUNCZIK KUBICSEK Mónika, NAGY Csilla, NAGY HAJNAL Csilla, PÁLMAI László, PÉZMAN Andrea, SZŐKE Erika, SZŐLLŐSI Balázs, TÖRÖK Bianka, VÁCLAV Kinga, EGERVÁRI Júlia
IN SITU je umelecká skupina, ktorá tvorí na rovnomennom sympóziu v obci Vojka nad Dunajom. Dedina sa nachádza na umelo vytvorenom ostrove (Malý žitný ostrov) medzi pôvodným korytom Dunaja a novým tokom vodného diela Gabčíkovo. Stret dunajských luhov a monumentálnych technologických stavieb, izolácia (obec spája so Žitným ostrovom kompa), dynamickým tempom prebiehajúce zmeny obyvateľstva (ubúdajúci sa miestni dedinčania, pribúdajúce urbánne obyvateľstvo) núkajú témy pre spracovanie v médiu vizuálneho umenia. Skupinu IN SITU tvoria vizuálni umelci, architekti a literáti, ktorí pracujú v intenciách nature artu a site specific artu. Vytvárajú hlavne efemérne objekty, inštalácie a performatívne umenie, ktoré sú dokumentované na fotografiách a videách. Uprednostňujú prírodné, rozložiteľné materiály pri tvorbe, a snažia sa o minimalizovanie vstupov a maximalizovanie koncepčných výpovedí. Cieľom skupiny je kritické spracovanie témy ľudských presahov do prírody, mapovanie globálnych dôsledkov ľudskej činnosti na lokálnej úrovni.
………
XI.-XII. 2023
Tijana Radenkovič & Jozef Vančó (SK)
Pohlavie identity
Doba 21. storočia je poznačená niekoľkými charakteristickými javmi, ale aj neustálym hľadaním identity. Obdobie hybridizácie je možno spoločným menovateľom javov, ako sú ekologické diskurzy, technológie, digitalizácia, rod a pohlavie. Moderná spoločnosť je zaplavená emóciami, ovládaním a chorobami a telo je predovšetkým v centre problému.
Prvá myšlienka spojená s pojmom telo vedie k tomu, že je ľudské telo vystavené rôznym vplyvom. Počnúc narodením alebo jeho vznikom je každodenne ošetrovaný (telo je vystavené vonkajším / vnútorným vplyvom a rôznym ovládacím prvkom), ktorý pokračuje až do svojho veku a konečného rozkladu, teda smrti tela. Z biologického hľadiska môže byť organizmom všetko, čo funguje v rámci jedného životného systému, a ľudský druh, ako jediný mnohobunkový, pozostáva z biliónov buniek, čas v ktorom sa aktivita tkanív a orgánov zlepšila/vyvinula. V podstate všetky druhy sú schopné reprodukcie a ďalšieho vývoja a v takom prípade nemožno povedať, že existuje jednoduchý organizmus. Ďalšou líniou, ktorou sa môžeme riadiť, je chápať telo / organizmus ako nástroj alebo stroj. Podľa definície slova a koreňového pojmu „telo“ predstavuje nástroj, inštrument, organizáciu. Ak hovoríme o nejakom druhu manipulácie v dnešnom telesnom kontexte, ako o orgáne, všetko sa dá preložiť pomocou pojmu extenzie. Extenzia slúži tomu, kto ju vytvára, na konkrétny účel. Telo je dnes základom konzumu, podlieha vplyvu médií a spotreby ponúkaným ideálom. Teloprechádza transformáciami a tvarmi. Je vystavené rôznym externým manipuláciám, za účelom prispôsobovania sa. V prebiehajúcich transformáciách sa telo dostáva do konfliktu alebo spojenia so strojmi/extenziami inšpirovanými prírodou a ideálnym ekologickým poriadkom.
Cieľom projektu/výstavy je preskúmať vývoj tela, vývoj identity a vývoj chorôb prostredníctvom hybridných foriem, ktoré vznikajú rôznymi kombináciami materiálov, postupov a technológií. Použitie mutácií, ale aj „ideálnych“ organizmov v ekologickom systéme ako odkazu na preskúmanie možnosti nových foriem. V ktorom bode chýba telu pomoc technológie alebo prírody a ako v tomto kroku vzniká nová identita, sexualita alebo možno bisexualita? Táto stále zraniteľnejšia a citlivejšia sieť vzťahov a vzájomných závislostí predovšetkým znamená, že žijeme v ére neustálej neistoty a zmien.
Predpokladané materiály: drevo, kov, syntetické živice, silikón.Kľúčové slová: figuratívnosť, hybridnosť, objekt,