At Home Gallery 2023
………..
III.-IV.2023
Kirsten Jäschke (GER) - artist-in residence
https://www.kirstenjaeschke.de/
Výstava v synagóge je pre umelca príležitosťou výtvarne pracovať s hexagramom ako ornamentom a jeho rôznymi interpretáciami v rôznych kultúrach a dobách. Na tento účel ukáže inštaláciu ornamentálne štruktúrovaných segmentov porcelánu umiestnených na podlahe, ktoré sa akoby nekonečne rozprestierajú v priestore. Vzor je založený na šesťcípej hviezde. Umelecké dielo divákovi pripomína pôvodný účel synagógy, ale zároveň evokuje silu spoločného symbolu existujúceho v rôznych náboženstvách.
……….
V-VI. 2023
Josef Baier (AT)
HearCurves -
Dielo Josefa Baiera HearCurves zahŕňa formu, pohyb a zvuk v inštalácii, ktorá rezonuje v priestore s využitím celej škály zmyslov.
Štrnásť valcových kyvadiel je usporiadaných v rôznych dĺžkach a upevnených na stúpajúcej odpaľovacej rampe. Naraz sa uvoľnia a synchronizované kyvadla sa vykývnu na voľne zavesenej sedemmetrovej osi späť v smere ich pôvodnej pokojovej polohy. Znie akord 14 nôt, keď klavírne kladivá udierajú do jemne vyladených zvukových trubíc zavesených na hliníkovej koľajnici stúpajúcej uprostred priestoru. Zdá sa, že kyvadla kreslia veľkú krivku vo vzduchu, keď sa hojdajú, ale ako pokračujú v hojdaní, strácajú svoju synchronicitu a začínajú kresliť menšie krivky a oscilujúce čiary v rôznych vzoroch. Súčasne sa akord rozpadá na jednotlivé tóny, ktoré udierajú v rôznych časoch. Na chvíľu sa zdá, že sa všetko rozplynie vo vizuálnom a akustickom chaose, no vzápätí sa prvky opäť začnú aranžovať do citeľných arpeggií a kriviek, až napokon končia v priamej línii s jediným úderným akordom. Po 2 a pol hodinách sa kinetická energia zariadenia spotrebuje a všetko sa úplne zastaví.
Dielo je esteticky a akusticky pútavé, pretože lietajúce kyvadla kreslia čiary a bodky, ktoré sa akoby étericky vznášajú v priestore, a zvuky pripomínajúce zvony robia pohyby bohato počuteľné. Prostredníctvom týchto hmatateľných zmyslových zážitkov dostávajú prírodné zákony a javy trojrozmernú podobu a divák je pozvaný uvažovať o hlbších konceptoch, neustále sa meniacej povahe a konečnosti ľudského stavu.
………
23.VI.- 30.VII. 2023
Sheri Wills & John Schettino (USA) - artist-in residence
http://sheriwills.net http://johnschettino.com
Assembly II
Zvuk (31-minútová zvuková slučka) Projekt umelcov Sheri Wills a John Schettino, Assembly - Poskladať je súčasťou prebiehajúcej kolaboratívnej série zameranej na akty budovania, skladania a zostavovania. Inštalácia kombinuje vrstvy svetla, línií a bežných stavebných materiálov, vďaka nim vytvára vrstvenú panoramu – krajinku zahliadnutých scén a vpísaných stôp. Rozvíjajúce sa snímky sú fugitívne, ale naliehavé a naznačujú momenty, ktoré sa stratili, vymazali alebo pochovali, naliehavo pôsobia na pamäť aby sa zabránilo zmiznutiu. Konštrukcia je proces s otvoreným koncom, ktorý sa neustále mení, pretože publikum sa kreslí spolu s dielom pod neustálym pozorovaním. Pred štyrmi rokmi v 14. apríla 2018, sme sa tu v synagóge zišli pri otvorení inštalácie Sheri Willsa “Čo si pamätá svetlo?”. Pri tej príležitosti spievali Juraj Turtev a Marta Galbáčová. Vtedy sa slnečné svetlo spojilo s videom, speváci spájali svoj svoj talent a hudobnú citlivosť, aby improvizovaním podali predstavenie, pozoruhodný výkon. Práve zvukový záznam z ich vtedajšieho vystúpenia sa stáva východiskovým bodom pre zvuk v Assembly - Zhromaždení Na základe inštrukcií amerického experimentálneho skladateľa Alvina Luciera, I am Sitting in Room (1969), hrala Sheri vo svojom ateliéri v USA nahrávku predstavenia Juraja a Marty a potom túto nahrávku znova zaznamenala a tento proces zopakovala osemnásťkrát. * Každá nahrávka sa následne tvarovala a pretvárala podľa konkrétnych rezonancií miestnosti a nové zvuky sa začleňovali do následných nahrávok, ako je napríklad spev vtákov alebo prechádzanie motocyklov alebo kovové rolety, ktoré sa trblietajú z rachotenia basov. V určitom okamihu 30-minútovej skladby sa generačný rozpad stáva silnejším ako pôvodná melódia. Táto skladba hovorí o tom, čo všetko sa stratí opakovaným rozprávaním, tak ako aj o neustálej ozvene minulých hlasov, ktoré nás neustále obklopujú, čo môže znieť ako „biely šum“. Podobne ako zvuk, aj 4-kanálové video využíva opakovanie, vrstvenie, akumuláciu a artefakty, ktoré sú výsledkom vytvárania snímok, opakovaných spomienok a foriem, ktoré z tohto diela vychádzajú alebo sú z neho vyťažené. Inštalácia diela a zapojenie umenia a publika sú kontextom a základom prebiehajúceho projektu výstavby. Začína poskytovať kontext na nájdenie významu. Podobne aj to, ako prežívame a rozumieme veciam, je kontextualizované mierkou; ľudia sú malé škvrny vo vesmíre, ale obri v porovnaní so svetom pod mikroskopom. Keď robíme umenie, budujeme spôsoby, ako pomôcť vidieť v rôznych mierkach a rozšíriť naše obmedzené chápanie života. Filozofi dvadsiateho storočia (napríklad Gilles Deleuze) videli kino ako metaforu mysle - v tom, ako budujeme príbehy a vytvárame zmysel pomocou pohyblivých obrazov. Blikajúce svetlo a tieň definovali svet pre imaginárnych obyvateľov Platónovho podobenstva o Jaskyni; a akýkoľvek súdržný svetový pohľad je koláž, komplikovaná mentálna konštrukcia. Podobne ako pohľad na svet, aj snímky v Zhromaždení sú neustále v hre, keď sa zviditeľní väčší obraz, zdá sa, že niečo aj zmizne, ako keby to bola celoživotná snaha zostať otvorní jasnému videniu. * V židovskej tradícii numerológie je číslo 18 hodnotou hebrejských písmen chet a yod, ktoré spolu hláskujú slovo chai: life - život.
………..
9.VIII - 3.IX. 2023
Alison Safford (USA) - artist-in residence
EN:
Alison Safford (USA)
Avalanche
This piece started with my first visit to the synagogue in Šamorín in 2012. Above the ark of the synagogue is a fresco of the night sky, deep blue with golden stars. Time has eroded the stars either through human hands, the deterioration of the building materials, or likely both.
I think of the humans trying to make the stars their own, and the stories behind that. It is both a destructive and a hopeful act. This uncertainty creates stories for me. They are conflicting stories, as is often the way of real stories.
My installation puts humans back in the story of the stars. When rocking in the rocking chairs we are given time to meditate on the stars, and their disappearance. Our rocking causes the cello bows to slowly wear on the metal bar, gold chips falling and accumulating on the floor. The act is both constructive and destructive, as is often the way of real stories.
My last installation for At Home (A/Musing the Muse 2018), was a reflection on the 67P comet, its cycles, and wanting things that are unreachable to be closer. It also it rooted in my misinterpretation of Mliečnanská, the street At Home Gallery is on. The words translate to Milky Way in English, which I took as the Milky Way of the skies, not of the cows. There is a beauty in misinterpretation. This along with the UFO-like water tower in the distance, while a humorous misinterpretation, has always made At Home a place of convergence for me. This installation asks similar questions to A/Musing the Muse: how we make things that are unreachable reachable, how do we make them our own? Stars are light years away, yet terrestrially present. Can we have them to ourselves? And is there a cost in trying to attain the unattainable?
SK:
Alison Safford (USA)
Avalanche / Lavína
Toto dielo začalo mojou prvou návštevou synagógy v Šamoríne v roku 2012. Nad archou synagógy je freska nočnej oblohy, sýtomodrá so zlatými hviezdami. Čas nahlodal hviezdy buď ľudskou rukou, zničením stavebných materiálov alebo pravdepodobne oboje.
Myslím na ľudí, ktorí sa snažia osvojiť si hviezdy, a na príbehy, ktoré sú za tým. Je to deštruktívny a zároveň nádejný čin. Táto neistota pre mňa vytvára príbehy. Sú to protichodné príbehy, ako to často býva v skutočných príbehoch.
Moja inštalácia vracia ľudí späť do príbehu hviezd. Pri hojdaní v hojdacích kreslách máme čas meditovať o hviezdach a ich miznutí. Naše hojdanie spôsobuje, že sláčiky violončela sa pomaly opotrebúvajú o kovovú tyč, zlaté úlomky padajú a hromadia sa na podlahe. Akt je konštruktívny aj deštruktívny, ako to často býva v skutočných príbehoch.
Moja posledná inštalácia pre At Home (A/Musing the Muse 2018) bola úvahou o kométe 67P, jej cykloch a želaní, aby veci, ktoré sú nedosiahnuteľné, boli bližšie. Má to korene aj v mojej nesprávnej interpretácii Mliečňanskej ulice, je to ulica, kde sa nachádza synagóga a At Home Gallery. Slová sa v angličtine prekladajú ako Milky Way, ktorú som bral ako Mliečnu dráhu nebies, nie mlieko od kráv. V nesprávnej interpretácii je krása. Toto spolu s vodnou vežou podobnou UFO v diaľke, aj keď ide o vtipnú dezinterpretáciu, pre mňa vždy urobili z domu miesto zbližovania. Táto inštalácia kladie podobné otázky ako A/Musing the Muse: ako robíme veci, ktoré sú nedostupné, dosiahnuteľné, ako ich robíme vlastnými? Hviezdy sú vzdialené svetelné roky, no napriek tomu sú prítomné na Zemi. Môžeme ich mať pre seba? A stojí to za pokus dosiahnuť nedosiahnuteľné?
HU:
Alison Safford (USA)
Avalanche/Lavina
Ez a darab 2012-ben kezdődött első látogatásommal a somorjai zsinagógában.
A zsinagóga tóraszekrénye fölött az éjszakai égbolt freskója, mélykék arany csillagokkal. Az idő erodálta a csillagokat emberi kéz, az építőanyagok romlása vagy valószínűleg mindkettő miatt.
Azokra az emberekre gondolok, akik megpróbálják magukévá tenni a csillagokat, és a mögöttük álló történetekre. Egyszerre romboló és reményteli cselekedet. Ez a bizonytalanság történeteket szül számomra. Ezek egymásnak ellentmondó történetek, ahogy az a valós történetekben is gyakran előfordul.
Az installációm visszahelyezi az embereket a csillagok történetébe. A hintaszékekben ringatózva időt kapunk arra, hogy a csillagokon és azok eltűnésén elmélkedjünk. Ringázásunk hatására a cselló íjak lassan kopnak a fémrudakon, aranyforgácsok hullanak le és gyűlnek össze a padlón. A cselekmény egyszerre építő és romboló, ahogy az a valós történetekben is gyakran előfordul.
Az utolsó installációm a zsinagógában (A/Musing the Muse 2018) című filmhez az 67P üstökösről, annak ciklusairól való elmélkedés volt, és arra vágytam, hogy az elérhetetlen dolgok közelebb legyenek. Az is az én félreértelmezésemben gyökerezik, hogy a zsinagóga a Tejfalusi útca elején található. A szavak angolul Milky Way-t jelentenek, amit én az égbolt Tejútjaként értelmeztem, nem a tehenekét. A félreértelmezésben van egy szépség. Ez és a távolban látható UFO-szerű víztorony, bár humoros félreértelmezés, az At Home mindig is a konvergencia hellyé tette számomra. Ez az installáció az A/Musing the Muse-hoz hasonló kérdéseket tesz fel: hogyan tesszük elérhetővé az elérhetetlen dolgokat, hogyan tegyük magunkévá? A csillagok fényévekre vannak, mégis jelen vannak a földön. Megkaphatjuk őket magunknak? És van-e költsége annak, hogy megpróbáljuk elérni az elérhetetlent?
.............
21.IX - 18.X. 2023
and quiet that splinters the winter
A site-specific installation
Denise Hawrysio and John Wynne (UK-CA)
The title of this installation is from a poem by Anastasia Afanasieva, one of many contemporary Ukrainian writers exploring how – and if – poetry can respond to the Russian invasion of their country. Hawrysio and Wynne worked together in the At Home gallery throughout September, experimenting with materials and media to ask the same question of art.
The devastating effects of this war on nature are catastrophic, and mirror the simultaneous human tragedies and physical destruction wrought by the pointless aggression. As Yevheniia Zasiadko from Ecoaction, a Ukrainian environmental group says, “War affects our nature just as badly as our people and our infrastructure. However, this damage remains unseen and mostly ignored, for the environment is the silent victim.”
Using sound and projected images, the artists use the forest as both a literal and metaphorical representation of the effects of war, while a set of collages bring the focus more specifically on the current conflict.
Hawrysio’s family were part of the early 20th century Ukrainian diaspora in Canada, and she grew up hearing her grandmother’s stories of the traumatic circumstances that caused her to leave Ukraine. Since February 2022, both artists have felt compelled to search for ways to respond to the atrocities in Ukraine through their work. As Vincent Lloyd writes, “The inertia of the ordinary sweeps us along, muting all but the most mundane worries. But in moments of tragedy, of deep decision, of disruption, of evil, in moments when we step out of the pull of the ordinary, we understand that something is amiss in the world.”
As well as engaging with the effects of the Russian aggression and exploring how art can respond to such traumatic and disturbing realities, the artists’ work responds to the history and architecture of the gallery itself – a former synagogue built by the Slovak Jewish community in the early 20th century which was subsequently used as an ammunition store by the Nazis during WWII.
and quiet that splinters the winter holds menace and beauty in a kind of cognitive dissonance. It is both a gesture of remembrance for those who have died and a lament for the natural environment.
Denise Hawrysio website: www.hawrysio.com
John Wynne website: www.sensitivebrigade.com
SK:
Názov tejto inštalácie je z básne Anastasie Afanasijevovej, jednej z mnohých súčasných ukrajinských spisovateľov, ktorá skúma, ako – a či vôbec – môže poézia reagovať na ruskú inváziu do ich krajiny. Hawrysio a Wynne spolupracovali v galérii At Home počas celého septembra a experimentovali s materiálmi a médiami, aby položili rovnakú otázku umenia.
Ničivé účinky tejto vojny na prírodu sú katastrofálne a odzrkadľujú súčasné ľudské tragédie a fyzické ničenie spôsobené nezmyselnou agresiou. Ako hovorí Yevheniia Zasiadko z Ecoaction, ukrajinskej environmentálnej skupiny: „Vojna ovplyvňuje našu prírodu rovnako zle ako našich ľudí a našu infraštruktúru. Toto poškodenie však zostáva neviditeľné a väčšinou ignorované, pretože okolie je tichou obeťou.“
Umelci pomocou zvuku a premietaných obrazov využívajú les ako doslovnú aj metaforickú reprezentáciu dôsledkov vojny, zatiaľ čo súbor koláží sa zameriava špecifickejšie na súčasný konflikt.
Hawrysiova rodina bola súčasťou ukrajinskej diaspóry v Kanade na začiatku 20. storočia a vyrastala, keď počúvala príbehy svojej starej mamy o traumatických okolnostiach, ktoré ju prinútili odísť z Ukrajiny. Od februára 2022 sa obaja umelci cítili nútení hľadať spôsoby, ako svojou tvorbou reagovať na zverstvá na Ukrajine. Ako píše Vincent Lloyd: „Zotrvačnosť obyčajných ľudí nás zmieta a tlmí všetky starosti okrem tých najvšednejších. Ale vo chvíľach tragédie, hlbokého rozhodnutia, rozvratu, zla, vo chvíľach, keď sa vymaníme z príťažlivosti všednosti, pochopíme, že vo svete nie je niečo v poriadku.“
Okrem toho, že sa zaoberali dôsledkami ruskej agresie a skúmali, ako môže umenie reagovať na takéto traumatické a znepokojujúce skutočnosti, práca umelcov reaguje aj na históriu a architektúru samotnej galérie – bývalej synagógy postavenej slovenskou židovskou komunitou v r. začiatkom 20. storočia, ktorý bol následne počas 2. svetovej vojny využívaný nacistami ako sklad munície.
a ticho, ktoré triešti zimu, skrýva v sebe hrozivosť a krásu v akejsi kognitívnej disonancii. Je to gesto spomienky na zosnulých a zároveň nárek za prírodné prostredie.
Webová stránka Denise Hawrysio: www.hawrysio.com
Webová stránka Johna Wynna: www.sensitivebrigade.com
HU:
Ennek az installációnak a címe Anastasia Afanasieva verséből származik, aki egyike annak a sok kortárs ukrán írónak, aki azt kutatja, hogyan – és ha – a költészet hogyan reagálhat országuk orosz inváziójára. Hawrysio és Wynne egész szeptemberben együtt dolgoztak az At Home galériában, anyagokkal és médiával kísérletezve, hogy ugyanazt a kérdést tegyék fel a művészetről.
Ennek a háborúnak a természetre gyakorolt pusztító hatásai katasztrofálisak, és tükrözik az egyszerre emberi tragédiákat és fizikai pusztítást, amelyet az értelmetlen agresszió okoz. Ahogy Yevheniia Zasiadko, az Ecoaction munkatársa, egy ukrán környezetvédelmi csoport mondja: „A háború ugyanolyan rosszul érinti a természetünket, mint az embereinket és az infrastruktúránkat. Ez a kár azonban láthatatlan marad, és többnyire figyelmen kívül hagyják, mert a környezet a néma áldozat.”
A művészek hanggal és vetített képekkel az erdőt a háború hatásainak szó szerinti és metaforikus ábrázolásaként használják, míg egy kollázssorozat konkrétabban a jelenlegi konfliktusra helyezi a hangsúlyt.
Hawrysio családja a 20. század eleji kanadai ukrán diaszpórához tartozott, és úgy nőtt fel, hogy hallotta nagyanyja történeteit azokról a traumatikus körülményekről, amelyek miatt elhagyta Ukrajnát. 2022 februárja óta mindkét művész késztetést érez arra, hogy keresse a módját, hogyan reagálhat munkáival az ukrajnai atrocitásokra. Ahogy Vincent Lloyd írja: „A hétköznapok tehetetlensége magával sodor bennünket, elnémítva a leghétköznapibb aggodalmakat. De a tragédiák, a mély döntések, a zavarok, a gonosz pillanataiban, amikor kilépünk a hétköznapiság vonzásköréből, megértjük, hogy valami nincs rendben a világban.”
Amellett, hogy foglalkozik az orosz agresszió hatásaival, és feltárja, hogyan reagálhat a művészet az ilyen traumatikus és nyugtalanító valóságokra, a művészek munkái magára a galéria történetére és építészetére is reagálnak – ez az egykori zsinagóga, amelyet a szlovákiai zsidó közösség épített. század elején, amelyet később a nácik lőszerraktárként használtak a második világháború alatt.
és a telet széttörő csend fenyegetést és szépséget rejt magában egyfajta kognitív disszonanciában. Ez egyrészt az elhunytak emlékének gesztusa, másrészt a természeti környezet miatti siralom.
Denise Hawrysio honlapja: www.hawrysio.com
John Wynne honlapja: www.sensitivebrigade.com
……….
X.-XI. 2023
IN SITU (SK)
globalocal
ARADSKÝ Richard, FERDICS Béla, FUNCZIK Norbert, GYENES Gábor, FUNCZIK KUBICSEK Mónika, NAGY Csilla, NAGY HAJNAL Csilla, PÁLMAI László, PÉZMAN Andrea, SZŐKE Erika, SZŐLLŐSI Balázs, TÖRÖK Bianka, VÁCLAV Kinga, EGERVÁRI Júlia
IN SITU je umelecká skupina, ktorá tvorí na rovnomennom sympóziu v obci Vojka nad Dunajom. Dedina sa nachádza na umelo vytvorenom ostrove (Malý žitný ostrov) medzi pôvodným korytom Dunaja a novým tokom vodného diela Gabčíkovo. Stret dunajských luhov a monumentálnych technologických stavieb, izolácia (obec spája so Žitným ostrovom kompa), dynamickým tempom prebiehajúce zmeny obyvateľstva (ubúdajúci sa miestni dedinčania, pribúdajúce urbánne obyvateľstvo) núkajú témy pre spracovanie v médiu vizuálneho umenia. Skupinu IN SITU tvoria vizuálni umelci, architekti a literáti, ktorí pracujú v intenciách nature artu a site specific artu. Vytvárajú hlavne efemérne objekty, inštalácie a performatívne umenie, ktoré sú dokumentované na fotografiách a videách. Uprednostňujú prírodné, rozložiteľné materiály pri tvorbe, a snažia sa o minimalizovanie vstupov a maximalizovanie koncepčných výpovedí. Cieľom skupiny je kritické spracovanie témy ľudských presahov do prírody, mapovanie globálnych dôsledkov ľudskej činnosti na lokálnej úrovni.
………